sirota

Sabrina sa vo svojich 8 rokoch stala polosirotou. Zomrela jej mama a otec na ňu kašlal. Síce ju živil, ale vôbec sa o mňa nezaujímal. Bolo mu jedno kde je, s kým je , čo robí a kedy príde .
Postupne sa stala z nej troska obyčajná nula... Kašlala na školu a flákala sa s kadekým. Chýbala jej len mama. Tá zomrela, keď mala 8 rokov... No a toto trápenie začalo práve vtedy.
Keď mala 13 rokov, začala piť, fajčiť, húliť a chcela zapadnúť do jednej nevyspelej partieVlastne boli ešte väčšie nuly ako ona. Domov chodievala po polnoci opitá. Otcovi to bolo jedno. Starých rodičov nemala a s maminými súrodenci ani nevedeli, že existuje... Až jedného dňa keď bola v ich partii, išiel okolo moc pekný chalan. Všimol si ju, a tomu sa čudovala... Jedna jeho spolužiačka sa zhodou okolností stala jej najlepšou kamarátkou. Ale o tom nevedela. Volá sa Kamila. Bola jej veľkou oporou a keďže bola jednotkárka, trochu ju potiahla a začali sa spolu učiť. opravila si skoro všetky známky a do partie už neprišla. Ale otec si ju stále nevšímal Vždy keď potrebovala pomoc alebo mala nejakú otázku, povedal že nemá čas. To by moja mama nikdy nepovedala ...A navyše otec nebol na maminom hrobe od jej 10. narodenín... Ona za ňou chodila každý deň. A vždy sa tam mohla vyplakať a vyrozprávať. Aj keď to bolo trocha schizofrenické Tak bolo aj v osudný deň. Bola na cintoríne, sedela pri hrobe a plakala. Objavil sa ON. Ten chlapec, ktorý sa jej páčil keď šiel okolo. Jej oči sa rozjasnili a rýchlo si utrela slzy a ostala ostražito sedieť. Povedal AHOJ...a sadol si na vedľajší hrob. Prečítala si na ňom meno ženy a hneď jej došlo, kto to je... Opatrne sa spýtala, či to je jeho mama...Povedal áno a vraj sem chodieva každý deň, tak ako ona. Už pre ňu nič neexistovalo iba Majo, a cintorín. Cintorín sa stal jej najobľúbenejším miestom na Zemi. Postupne sa s Majom zoznamovala, až ho poznala viac, ako vlastného otca. Neskôr sa jej spýtal, či by s ním nechcela chodiť. Súhlasila . Od vtedy boli spolu asi 3 mesiace. Prišiel za ňou a povedal jej , že ju veľmi miluje, ale musí odísť za otcom do New Yorku. O 2 hodiny mal odísť. Odišiel. Samozrejme plakala utekala na cintorín, ale vzala si nôž, papier a pero... Napísala list, že chce byť pochovaná pri mame že za toto všetko môže jej otec , ale nech ho z ničoho neobviňujú a nech pozdravujú jej drahú Kamilku... Vzala nôž a podrezala si tepny.
(Krvácam a dúfam, že ma teraz nikto nenájde. Z úst sa mi valí prúd krvi. Teraz môžem premýšľať, ale už nemôžem vrátiť čas. Zvoní mi telefón. Ešte mám silu ho vytiahnuť z vrecka. Je to Majko. Ale už nemôžem zdvihnúť vlastne už ani nechcem.vlastne ani nechcem. Už nemôžem rozprávať. Cítim, že sa blíži definitívny koniec. Mobil mi vypadol z ruky, ešte stále zvoní... Nemám žiadnu silu ani otočiť hlavou... Ležím tu asi 10 minút a stále som nažive. Možno Boh chce aby som trpela. Ale ja už necítim vôbec nič. Pomaly sa mi zatvárajú oči. Dolieha na mňa únava. Nemyslím. Som prázdna. Nič nepočujem, nič nevidím. Už som asi mŕtva. Veď od 7. rokov som k tomu spela... Je to tu. som nadobro mŕtva... nedokázalo by ma vrátiť naspäť ani jeho úsmev či mamino objatie už ju vidím už letím k tebe maminka moja...