štastie

Šťastie ?

Kým som bola mala poznala som len lásku, šťastie a vychutnávala si každý moment, ale teraz sa už neviem tešiť zo života tak ako predtým .Prečo? lebo som si prežila to čoho sa bojí podľa mňa každý mladý človek a čo to je ? je to šikana. bolo to na základnej skole ale aj na strednej skole, nikomu som nikdy nepovedala všetko a presne to čo sa tam dialo. vtedy som nemala odvahu a teraz už ani neviem komu by som to povedala. Nikdy som totiž nepovedala čo cítim, aké sú moje pocity a čo prezívam. Prežívať mi pomáhala veľmi moja najlepšia kamarátka, môj psík, veľa hudby a samozrejme moje príbehy.

tento príbeh by mal byt o tom ako ľudia prežívajú keď ich niekto šikanuje, a o tom že nikdy nikto nevidí do hlavy druhého človeka, nevie aké ma problémy doma, čo ho trápi a nikdy nevie ten čo šikanuje kam toho človeka dostane, a či sa kvôli niekomu ten šikanovaný nezabije..niečo podobne som si prežila aj ja toľko krát som doma pod perinou revala že to si ani nikto nedokáže predstaviť..Keby som v tom období nezačala písať asi by som tu dnes už nebola ..

Lisá bola vždy utiahnuté dievča, ktorá nikdy nikomu nepriala zle priala si len byt v kolektíve a aby ju mali radi ostatní. Na svete nemala nikoho kto by jej dal znamenie že je pre niekoho dôležitou. jej sny sa rozbili v okamihu keď prišiel 3 ročník základnej školy, vtedy sa pre ňu začalo peklo, ktoré trvalo až do deviateho ročníka základnej školy. bola totiž šikanovaná počas tejto doby neuveriteľné zmenila postoj k životu, bola stále smutná často plakala a nechápala prečo sa to deje práve jej. keď prišiel deviaty ročník, základnej školy bolo to najhoršie pre jej psychiku, jej "milí spolužiaci o nej založili stránku na sociálnej sieti, keď sa to Lisá dozvedela s plačom išla domov, v hlave jej vírili myšlienky na smrť, ako sa zabiť, keď prišla domov len si vyzula topánky a ponáhľala sa do kúpeľne, tam vzala žiletku a podrezala sa. keď ju tam našla jej najlepšia kamarátka Lisá jej povedala že sa nič nedeje, jej kamarátka Anabela tomu uverila , Lisá šla hneď po tom spať, a Anabela jej vysvetlila že bude musieť na nejaký čas odisť do zahraničia, lise sa v tom okamihu zrútil svet opäť..po nejakom čase sa vrátila spať do školy, začalo sa to opäť všetko, všetky urážky že je tučná škaredá, Lisá vybehla s triedy a bežala preč keď dobehla domov zjedla nijaké tablety a vzapeti sa zamkla v kúpeľni....Lisá chcela byt normálne dievča ako každé iné pekne múdre mat chlapca a užívať si každý moment naplo..no nestalo sa ..musela kvôli niekomu kto mal všetko prísť o všetky sny...tento príbeh je tak trosku aj o mne, keď sa mne toto všetko stalo zostala som sama, nenávidela som sa za svoje telo, za svoju váhu, za svoju tvar, vlasy neznášala som sa, psychicky som bola stále na dne, nevedela som ako isť ďalej či ma nejaký zmysel isť znova tam kde všetci chceli aby som tam nebola,ked so šla na strednú školu dúfala som veľmi som dúfala že to bude iné že ma nikto neodsúdi za to ako vyzerám, ako sa učím.. no mylilla som sa aj tu sa opakoval scenár zo základnej školy, vždy som tužila aby som mala niekoho človeka ktorému by som mohla povedať všetko a on ma obime a povie to bude OK.. chcela som v skole byt akceptovaná a keď sa robia skupinové práce aby som neostala sama a nedávali ma do skupín len z ľútosti..lebo ľútosti som už mala dosť, pýtala som sa sama seba dosť často prečo mi boh dal do cesty toľko prekážok ale potom som pochopila že všetko zle je na niečo dobra a verím že tým ľuďom sa to vráti 2násobne...dúfam že týmto príbehom motivujem ľudí ktorí prežívajú niečo podobne a dokážu sa postaviť povedať o svojom probléme niekomu kto im pomôže..